A GREY AREA OF SOVIET POSTAL HISTORY – THE FRESHLY ACQUIRED TERRITORIES FOLLOWING THE SOVIET-FINNISH WAR IN 1939 AND DURING THE EASTERN FRONT CONFLICT
Každá krajina má vo svojej poštovej histórii niekoľko sivých miest o ktorých sa vie veľmi málo, alebo skoro nič. Zvlášť poštová história ako aj klasická filatélia známkových zemí Ruska a ZSSR ich ma neuveriteľne veľa a stále sa nachádzajú nové a nové objavy. Vo svojom článku by som rád popísal poštovú históriu novozískaných sovietskych území po Sovietsko – Fínskej „zimnej“ vojne v roku 1939 a v rokoch 2. svetovej vojny.
Túto tému som už trochu čitateľom načrtol v informáciách č: 81 z roku 2015. Ale až minulý rok sa mi podarilo získať do zbierky materiál týkajúci sa tohto sivého miesta sovietskej poštovej histórie.
História
Po rýchlom páde Poľska v októbri 1939 a tzv. 4. delení Poľska medzi ZSSR a Nemeckom zameral ZSSR svoju ďalšiu pozornosť na svojho severozápadného suseda, na Fínsko. Po sovietmi zinscenovanom tzv. Mainilskom incidente 30. 11. 1939 napadla Červená armáda neutrálne Fínsko a začala sa takzvaná zimná vojna. Stalin bol rozhodnutý dobyť celé Fínsko a tak pripojiť k ZSSR ďalšie stratené územie z ruskej občianskej vojny. Za svoju agresívnu kampaň proti neutrálnemu susedovi bol ZSSR vylúčený 14.12.1939 zo spoločnosti národov. Pôvodné sovietske plány počítali s bleskovou vojnou a pádu Helsiniek do 14 dní. Ale sovietske velenie fatálne podcenilo silu svojho protivníka a ich skuseného veliteľa Maršala Carla Gustava Emila von Mannerheima, ako aj odhodlanosť fínskych vojakov brániť svoju vlasť.
Červená armáda bola navyše oslabená čistkami v dôstojníckom zbore. Konflikt, ktorý mal pôvodne trvať niekoľko týždňov sa pretiahol na vyše 4 mesiace. Fínske jednotky skutočne hrdinsky bránili svoju vlasť a spôsobili svojmu protivníkovi značné straty. Na sovietskej strane padlo vyše 125 tisíc červenoarmejcov oproti 25 tisíc fínom. Sovietskym jednotkám sa nakoniec podarilo dobyť niektoré hraničné územia, ale len za cenu veľkých strát. 13.3.1940 bol v Moskve podpísaný mier, v ktorom došlo k minimálnemu naplneniu sovietskych požiadaviek. Fínsko postúpilo ZSSR 11% svojho predvojnového územia: Rybársky polostrov, takmer celu Fínsku Kareliu, Sallu, a ostrovy vo Fínskom zálive, polostrov Hanko bol Sovietskej strane prenajatý na 30 rokov za účelom zriadenia vojenskej námornej základne. Pre Fínsko bola určite najbolestivejšia strata druhého najväčšieho mesta Viipuri (Vyborg). Na novo získanom sovietskom území bola najprv zriadená báb-ková Fínska demokratická republika, ktorá sa neskôr zlúčila s Karelskou Autonómnou SSR a 31.3.1940 vznikla nová zväzová republika Karelsko – Fínska SSR, ktorá o 16 rokov neskôr zanikla a stala sa ASSR v rámci RSFSR.
Odstúpené fínske územia boli pred odovzdaním sovietskej strane skoro úplné vypratané, aj keď to podľa Moskovského mieru nebolo nutné. Z najobývanejšej oblasti, fínskej Karelie bolo evakuovaných okolo 410 tisíc obyvateľov čo predstavovalo vyše 99%. Na odstúpených územiach zostalo iba pár tisíc pôvodnych obyvateľov. Sovietske jednotky teda vstupovali doslova do miest a dedín duchov. Novozískané územia boli neskôr osídľované oby-vateľstvom predovšetkým ruského etnika a mestá boli premenované podľa ruských historických názvov. Napríklad predvojnové druhé najväčšie mesto Fínska Viipuri / Vyborg, ktoré malo pred vojnou viac ako 80 tisíc obyvateľov, malo na konci roku 1940 už okolo 38 tisíc nových obyvateľov.
Po útoku nacistického Nemecka na ZSSR 22.6.1941 sa na stranu Nemecka 25.6.1941 pridalo aj Fínsko, ale nie ako člen osy. Začala sa takzvaná pokračovacia vojna medzi ZSSR a Fínskom. V priebehu niekoľkých mesiacov sa fínskym jednotkám podarilo dobyť naspäť stratené územia z roku 1940 a dokonca aj Sovietsku časť Karelie a dostať sa až na dostrel Leningradu, ktorý spolu s nemeckými jednotkami obliehali 872 dni. Avšak na príkaz fínskeho vrchného veliteľa maršala von Mannerheima sa nemali fínske jed-notky aktívne zapájať do vojenských akcii. Maršal Mannerheim bol bývalý cársky dôstojník, ktorý študoval na jazdeckej vojenskej akadémii v Petrohrade a toto mesto mu pravdepodobne prirástlo veľmi k srdcu. Späť získané územia spred roku 1940 boli administratívne pričlenené priamo k Fínsku, na rozdiel od novozískaných území Sovietskej Karelie, kde bola zriadená dočas-ná vojenská správa a bola premenovaná na Východnú Kareliu / Itä-Karjala.
Do späť získaných území sa počas pokračovacej vojny vrátilo okolo 260 tisíc pôvodných obyvateľov. Mnoho obyvateľov, ktorí do oblasti prišli počas sovietskej správy v rokoch 1940-1941 utieklo pred postupujúcou fínskou armádou do neďalekých území pod kontrolou Červenej armády. Pokračovacia vojna medzi Fínskom a ZSSR pokračovala až do leta 1944 prakticky bez zmien. Fínska armáda aktívne nepostupovala, len držala svoje pozície a bránila sa sovietskym útokom. Status quo však skončil počas leta 1944 kedy Červená armáda po Vyborsko – Petrozávodskej ofenzíve znovuzískala Východnú Kareliu, ako aj južnú časť fínskej Karelie.
Pokračovacia vojna skončila 19.9.1944 Moskovským prímerím, v ktorom Fínsko uznalo hranice z roku 1940, ako aj súhlasilo s vojenskými reparáciami ZSSR a povolením vzniku komunistickej strany Fínska. Fínsko následne vyhlásilo vojnu svojmu doterajšiemu spojencovi Nemecku a prešlo na stranu spojencov. Avšak s prichádzajúcim koncom vojny sa skôr jednalo o symbo-lické gesto zo strany Fínska a z čisto vojenského pohľadu sa jednalo o nie významnú súčasť 2. sv. vojny. Územia fínskej Karelie boli znovu evakuované ako v roku 1940. Mier medzi oboma krajinami bol podpísaný na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947. V nasledujúcich rokoch došlo k výraznej normalizácii vzťahov medzi Fínskom a ZSSR, ako aj k úspešnej spolupráci v mnohých odvetviach , čo v časoch studenej vojny nebolo medzi kapitalistickou a socialistickou krajinou celkom bežné.
Poštovné doklady
Ako už vychádza z názvu článku, chcel by som sa venovať hlavne poštovnej histórii tohto územia po podpise Moskovského mieru v marci 1940 do začatia pokračovacej vojny v júni 1941, ale okrajovo aj poštovej histórii počas pokračovacej vojny. Ako už v historickej časti bolo spomenuté, odstúpené fínske územia boli ešte pred odovzdaním sovietskej strane skoro úplne vypratané. Poštový styk sa teda logicky mohol rozbiehať len veľmi pomaly. Je otázne koľko ľudí sa celkovo nachádzalo na týchto územiach pred začatím pokračovacej vojny na konci júna 1941, a koľko stálych prípadne putovných poštových úradov na týchto územiach fungovalo. Všetky odstúpené územia s výnimkou fínskej Karelie boli už za čias fínskej správy veľmi riedko osídlené čo sú aj dnes.
Z dostupných zdrojov sa mi podarilo zistiť len, že najväčšie mesto Vyborg / Viipuri malo na konci roka 1940 okolo 38 tisíc obyvateľov. Otvorené sú aj ďalšie otázky. Kedy približne bol zriadený pravidelný poštový styk na týchto územiach ?? Prípadne existovali putovné poštové úrady ?? Bol možný vznik zmiešaných fínsko – sovietskych frankatúr ?? Pripadne sovietsko – fínskych po opätovnom nadobudnutí územia Fínskom?? Toto je len niekoľko málo otázok, ktoré nateraz zostávajú otvorené.
Poštovým dokladom v rokoch 1939-1942 na tomto území je nasledovných 8 celistvostí.
Č.1: obyčajný medzinárodný dopis posielaný z Viipuri 4.10.1939 do Nemecka, necelé dva mesiace pred začatím sovietsko – fínskej zimnej vojny.
Č.2: Obyčajný vnútroštátny zlepený dopis posielaný z Vyborgu 13.9.1940 do Petrozavodsku, (hlavného mesta KFSSR) 15.9.1940. Dopis už bol orazítkovaný novým rusko – fínskym bilingválnym denným razítkom ВЫБOРГ : VIIPURI. Ako príchodzie razítko je použité ešte staré razítko ПЕТРОЗА-ВОДСК KACCP, Karelskej autonómnej SSR. Jedná sa o najskoršie posielanú celistvosť z tohto územia, ktorú som zatiaľ videl, presne 6 mesiacov od odstúpenia územia v prospech ZSSR.
Č.3: Obyčajná celina posielaná vnútroštátne z Vyborgu 17.12.1940 do Leningradu 18.12.1940, teda približne 9 mesiacov po prechode mesta pod sovietsku správu. Celina už bola orazítkovaná novým sovietskym bilingválnym rusko – fínskym razítkom ВЫБOРГ : WIIPURI: KФ.CCP. Na rozdiel od prvej celistvosti je na celine použité odlišné denné razítko aj názov mesta vo fínštine Viipuri: Wiipuri.
Č.4: Celinová obálka bez odosielacieho razítka posielaná zo Sovchozu Turovskij (moskovská oblasť) adresovaná prokurátorovi vyborského okresu. Zaujímavosťou tejto celiny je, že ako príchodzie razítko bolo na zadnej strane použité staré fínske strojové razítko VIIPURI 2.VI.41, a to viac než rok po fínskom odstúpení.
Č.5: 20 kop. celina posielaná vnútroštátne z mestečka Suorjarvi 30.1.1941 do Vyborgu 6.2.1941. Celina bola orazítkovaná v Suojarvi už novým bilingválnym rusko – fínskym denným razítkom SUOJÄRWI: СУOЯPВИ. Vo Vyborgu však ako príchodzie razítko použili ešte staré fínske denné razítko VIIPURI, ktoré je rovnaké ako napríklad na celistvosti č: 7.
Č.6: 20 kop. celina posielaná vnútroštátne z mestečka Lahtenponja 2.5.1941 opäť do Vyborgu 11.5.1941. Ako pri predchádzajúcej celine bola aj táto orazítkovaná už novým bilingválnym rusko – fínskym razítkom LAHTENPONJA : ЛАХТЕНПОНЯ. Vo Vyborgu bolo opäť použité staré fínske razítko, tento krát strojové na zadnej strane, ktoré je rovnaké ako razítko na celistvosti č.4 avšak ani zďaleka nie je odtlačok tak pekný ako pri č: 4.
Č.7: Doporučený medzinárodný dopis posielaný z Viipuri 27.9.1941 do Ikastu (Dánsko) 5.10.1941, posielaný ani nie mesiac po znovuzískaní mesta fínskou armádou. Jedná sa evidentne o filatelistickú zásielku o čom svedčí aj použitie kompletnej série vydanej na počesť znovuzískania mesta Viipuri / Vyborg. Zaujímavosťou je, že celistvosť je aj cenzurovaná dánskou cenzúrou o čom svedčí cenzúrna páska na zadnej strane.
Č.8: Obyčajný letecký dopis posielaný z mestečka Sortavala / Со́ртавала 24.10.1941 do švédskeho mesta Borås. Celistvosť bola aj cenzurovaná fínskou cenzúrou o čom svedčí fínska cenzúrna páska na ľavej strane.
Ukážka Propagandy z oboch strán
Záverom
Ako som už v úvode spomenul o poštovej histórii týkajúcej sa novozískaných pôvodných fínskych území sa vie skutočne len veľmi málo. Prehľadal som všetky časopisy, ktoré mám v knižnici ako British Journal of Russian Philately alebo Rossika + ďalšie zdroje a nič. Treba však ešte prehľadať všetky čísla DZRP ktoré vydáva naša spriatelená organizácia ArGe Russland. Obrátil som sa aj na priateľa filatelistu Vesu Jarvista z Fínska, ktorý je aj obchodník a rovnako povedal, že podobný materiál videl za 20 rokov obchodovania možno dva krát, a vo Fínsku sa vidí len naozaj veľmi zriedka a o žiadnej literatúre žial nevie. Odporučil ma však na fínsku filatelistickú knižnicu v Helsinkách, ktorú sa chystám kontaktovať v najbližšom čase. Poslal mi aj link na jednu internetovu stránku, kde je zoznam finskych poštových úradov na „stratených“ územiach počas fínskej správy do roku 1939. Aspoň niečo.
V našich zemepisných končinách vieme o zimnej vojne prípadne o finsko – sovietskom konflikte počas 2. sv. vojny veľmi málo, čomu však niet divu, pretože sme od Fínska vzdialení vyše tisíc a viac kilometrov a o Fínsku počujeme akurát každý rok na majstrovstvách sveta v hokeji, alebo na zimnej olympiáde.
Dúfam teda, že som čitateľom našich informácii priniesol opäť niečo nové a niečo zaujímavé, čo opäť rozšírilo ich zberateľské obzory. Svet je malý a možno aj vy sami doma máte nejakú celistvosť prípadne iný materiál, ktorý sa týka poštovej histórie týchto území. Skúste prekutrať svoje zbierky, nikdy neviete !!!
Použite zdroje:
(1) https://en.wikipedia.org/wiki/Winter_War
(2) https://en.wikipedia.org/wiki/Continuation_War
(3) http://www.karjalaleimat.net
(4) https://talvisota.fi/en/the-winter-war
Simon Horecký
Neded
Slovensko
Doplněno 07.05. 2019: Aktuální verze tohoto příspěvku byla publikována ve 172. čísle bulletinu sdružení ROSSICA na jaře 2019 pod názvem – A Gray Area of Soviet Postal History: Territories Acquired After the 1939 Soviet-Finnish War and During the Eastern Front Conflict. Můžete si ji přečíst ZDE.
Publikováno pro nezávislý CZ/SK blog - www.znamkovezeme.cz
Přebírání obsahu jen s písemným souhlasem autora příspěvku !
--- Admin blogu ---