OPERATION NISKO 1939

Začiatkom októbra 1939 bolo najvyšším nacistickým vedením rozhodnuté o zriadení židovského rezervátu (tzv. Judenreservat) vo východnej časti obsadeného Poľska neďaleko mesta Nisko, kde malo byť postupne sústredené „celé židovstvo“. Ako prví boli vybraní Židia z Katovíc, Moravskej Ostravy a Viedne.
Koordináciou akcie, ktorú malo na starosti Gestapo, bol poverený Adolf Eichmann. Všetky prípravy, technické zabezpečenie ako aj finančné, mali na svojich pleciach židovské náboženské obce.

Židovská obec v Ostrave 11.10.1939 vydala na príkaz Gestapa výzvu na okamžitú registráciu všetkých Židov nad 14 rokov. Podľa výsledkov registrácie sa v obvode ostravskej židovskej obce nachádzalo 4510 Židov (z toho 2232 mužov). Židom a verejnosti bol celý plán predkladaný tak, že im bolo dané územie, kde si majú vytvoriť podmienky pre „preškolenie“, a bolo to všetko podané ako dobrovoľná akcia židovskej komunity. Celkovo bolo z Ostravy do Niska deportovaných 1294 mužov.

Židovské obce a židovské firmy hradili všetky potrebné náklady. Vybraní muži z Ostravy a Frýdku – Místku sa mali dostaviť 17.10. 1939 do ostravskej jazdiarne pri kostole Don Bosco, odkiaľ boli odvezení na stanicu Ostrava – Přívoz (dnešná hlavná stanica) a 18.10. 1939 ráno vyrazil vlak s 900 mužmi smer Nisko nad Sanom. 20.10. 1939 vyrazil obdobný transport z Katovíc a v ten istý deň z aj z Viedne. O týždeň neskôr, 26.10. 1939 vyrazil z Ostravy druhý transport, ktorý sa pripojil k miestnemu transportu v Katoviciach. V rovnaký deň vyrazil aj druhý transport z Viedne. Vypravený bol z Ostravy 1.11. 1939 aj tretí transport ten však do Niska nikdy nedorazil, bol presmerovaný do Sosnovca.

Tábor v Nisku nemal dlhé trvanie. Na jar 1940 bol zrušený a Židia, ktorí tu ostali, sa smeli vrátiť domov. To sa ale netýkalo zďaleka všetkých. Židia po príchode prešli selekciou podľa povolania.
Vznikajúci tábor potreboval hlavne robotníkov, staviteľov a tesárov, ktorí by ho postavili, tí ktorí sa SS nehodili na prácu, boli vyhnaní smerom k demarkačnej línii zo Sovietskym zväzom a SS im zakázalo sa vracať. Boli samozrejme aj prípady, kedy deportovaní sami utekali smerom na východ. Pre nacistov bol tábor v Nisku experiment ako bude židovské obyvateľstvo reagovať na presídlenie a umiestnenie do budúcich get a koncentračných táborov.

Títo vyhnanci sa ocitli na sovietskom území, kde ich čakal osud emigrantov. Bez peňazí, bez dokladov sa museli pretĺkať neznámou krajinou, boli odkázaní na pomoc ľudí žijúcich na novoanektovaných sovietskych územiach. Avšak na týchto územiach žili veľmi početné židovské komunity, ktoré vyhnancom pomáhali. Treba mať aj na pamäti, že to bolo chaotické obdobie tesne po porážke Poľska. Mnohým vyhnancom sa však podarilo zohnať prácu a nejaký čas žít „pokojne“ na sovietskom území. Avšak boli bez dokladov, preto sa o nich zaujímala polícia a taktiež NKVD.

Mnohí boli teda pochytaní a väznení v gulagoch. Tí, ktorí prežili, vstupovali do Slobodovej armády, aby sa neskôr zúčastnili bojov proti nacistickému Nemecku. Avšak niektorým bolo aj dovolené zostať žiť na sovietskom území, avšak po začatí nemeckej invázie do ZSSR (22.6. 1941) sa opäť dostali pod nemeckú okupáciu a osudu v koncentračných táboroch neunikli.

Dokladom pobytu ostravských židovských vyhnancov v ZSSR v rokoch 1940 – 1941 je nasledovných 5 celistvostí:

Č.1: Dofrankovaná medzinárodná doporučená celina posielaná 6.2. 1940 z Ľvova do Ostravy (2.3. 1940). Lístok bol pri príchode do Nemecka cenzurovaný, o čom svedčí čierne číslo cenzora na prednej strane. Odosielateľ bol Rudolf Freund. Podľa dostupných informácií Rudolf Freund prežil vojnu a vrátil sa do Ostravy, kde zomrel v roku 1966.

Č.2: Doporučený medzinárodný dopis posielaný z dediny Brjuchovyči (Ľvovska oblast.) 8.6. 1940 do Frýdku – Místku. Dopis bol pri príchode do Nemecka cenzurovaný, o čom svedčí cenzúrna páska na zadnej strane ako aj čierne číslo cenzora na prednej strane. Odosielateľ bol Dr. Josef Silberstein. O jeho ďalšom osude nie sú žiadne záznamy.

Č.3: Obyčajná medzinárodná dofrankovaná celina posielaná z gruzínskeho Batumi 16.2.1940 do Ostravy. Lístok bol pri príchode do Nemecka cenzurovaný, o čom svedči červené cenzúrne razítko na prednej strane. Číslo cenzora tentokrát chýba. Odosielateľ bol Evžen Smetana. Podľa textu na prednej strane pracoval v čase poslania lístku v štátnom čajovom Sovchoze Saliburského v Batumi. Podľa dostupných informácií Evžen Smetana zahynul 26.10. 1942 v Osvienčime. Ako sa tam dostal nie je známe.

Č.4: Doporučený medzinárodný dopis posielaný z malej dediny Kurachovgres (Stalinska oblast – dnes Donetska oblast) 8.3. 1940 do Ostravy. Po príchode do Nemecka bol tento dopis cenzurovaný, o čom svedčí číslo cenzora na prednej strane, ako aj cenzúrna páska na zadnej strane. Odosielateľ bol Emanuel Rosenblum, žiadne informácie o jeho ďalšom osude nie sú známe. V ČSR bol po vojne prehlásený za mŕtveho. Sídlo Kurachovgres vzniklo len v roku 1936 z robotníckej osady, ktorá bola postavená pre pracovníkov stavby neďalekej elektrárne, ktorá bola dokončená v roku 1941. Dá sa teda predpokladať že Emanuel Rosenblum pracoval na stavbe tejto elektrárne. Ako svoju adresu v Kurachovgrese napísal barak 29.

Č.5: Dofrankovaná doporučená letecká celinová obálka posielaná z Kolomyje 19.4.1941 do Ostravy. Po príchode do Nemecka bol dopis cenzurovaný o čom svedči ružové razítko : Ab, používané nemeckou cenzúrou. Odosielateľ dopisu bol Dr. Max Borger. Podľa dostupných informácií Dr. Borger prežil vojnu a bol oslobodený v roku 1945 v koncentračnom tábore Buchenwald.

Zoznam deportovaných do Niska a ich osudy som získal od inštitútu Terezínskej iniciatívy, ktorá sa zaoberá holokaustom a jeho obeťami z ČR. Zoznam ktorý spracovali Ing. Michal Solomonovič a Libuša Solomoničova v roku 2009 sa v digitálnej forme nachádza už aj v elektronickej knižnici sekcie, kde je plne k dispozícii.

Pokiaľ by niekto z čitateľov narazil na celistvosť posielanú zo ZSSR do Ostravy a okolia v rokoch 1939-1941, určite sa ozvite, pretože sa môže jednať o ďalší zaujímavý poštový doklad, dokumentujúci osud vyhnancov z Niska v ZSSR. Príbeh tábora v Nisku ako aj jeho vyhnancov v ZSSR boli dlhú dobu opomínané aj z politického hľadiska. Myslím však, že si zaslúžia náležitú pozornosť aj od nás filatelistov.

Mgr. Simon Horecký
moc.l1740172304iamg@1740172304ykcer1740172304oh.no1740172304mis1740172304

Publikováno pro nezávislý CZ/SK blog - www.znamkovezeme.cz
  Přebírání obsahu jen s písemným souhlasem autora příspěvku !
--- Admin blogu ---