STAMPS OF VLASOV ARMY?

Pri prezeraní starších vydaní magazínu Sekcie známkových zemí Ruska som narazil v čísle 31 z roku 1991 na veľmi zaujímavý článok týkajuci sa poštových známok vlasovovej armády. Tento článok vo mne vzbudil veľký záujem a smäď dozvedieť sa o vzniku týchto tajomných známkach viac.

Historický úvod

Generál Andrej Andrejevič Vlasov patril pred vypuknutím Veľkej vlasteneckej vojny k armádnej špičke Sovietskeho zväzu. V roku 1938 bol ako poradca vyslaný do Číny, aby tu pomáhal generálovi Čankajšekovi viesť vojnu proti Japoncom. Získal najvyššie čínske vyznamenanie: Rád zlatého draka. Hneď na to obdržal aj sovietske vyznamenania: Rád červeného práporu a Leninov rád. V predvečer vypuknutia veľkej vlasteneckej vojny velil Vlasov v hodnosti generál-majora 4. mechanizovanému zboru Kyjevského vojenského okruhu. Vyznamenal sa v bojoch o Ľvov a bol menovaný veliteľom 37. armády brániacej Kyjev. Po ťažkých bojoch sa ranený Vlasov zo zbitkamy svojich jednotiek dokázal prebiť na východ k svojim. Po doliečení zo zranení ho Stalin v novembri 1941 poveril sformovaním 20. armády k obrane Moskvy. Aj tu si viedol úspešne a dočkal sa povýšenia na generálporučíka.  V marci 1942 bol ustanovený zástupcom veliteľa Volchovského frontu, ktorého cieľom bolo odraziť obkľúčenie Leningradu. Avšak miesto prechodu do útoku čakali jeho 2. údernú armádu ťažké obranné boje a hroziace obkľúčenie.  Na Volchovskom fronte zúrili v tých dňoch ťažké boje. Výhoda sa však priklonila na stranu Nemcov ktorí 2. údernú armádu uzavreli v kotly. Desaťtisíce vojakov zomrelo v bažinách a lesoch Volchova. Vojaci sa utopili v bažinách, zomreli hladom, alebo na následky zranenia. Do zajatia sa dostalo iba okolo 30 000 vojakov, čo predstavovalo menej ako 30%. Vlasov sám sa zo svojim štábom dal na útek. Do nemeckého zajatia sa dostal generál pomerne kuriózne, bol zajatý starostom malej dedinky ako partizán a uväznený v stodole. Keď starosta doviedol nemeckého kapitána a sprievodný oddiel do stodoly uvideli vysokého špinavého muža v dlhom dôstojníckom plášti – bol to generál Vlasov.

Zajatec a kolaborant

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom padli do zajatia státisíce sovietskych vojakov rôznych národnosti. Ich národné a politické zmýšľanie bolo rôzne, časť nesúhlasila zo Stalinovým režimom, mnoho z nich sa báli návratu pretože zajatí sovietsky vojaci boli podľa Stalinovho rozkazu číslo. 270 považovaní za zradcov. Behom času sa  z časti zajatcov ktorí boli ochotní spolupracovať s nemcami začali formovať rôzne dobrovoľnícke a pomocné jednotky. Nemci takéto pomocné sily nazývali Hiwi ako skratku zo slova Hilfswilliger, čo v preklade znamená ochotný pomáhať.  Postupom času vznikali aj malé ruské bojové jednotky, ako napr. 1. ruská národná armáda, 599. ruská brigáda, XV. kozácky jazdecký zbor. Boli to však iba malé jednotky ktorým Nemci neverili a využívali ich iba na špinavé práce ktoré sami Nemci odmietali vykonávať.

Generál Vlasov bol po zajatí vypočúvaný a prevezený do zajateckého tábora vo Vinici na Ukrajine. Do zajateckého tábora prišiel za Vlasovom istý kapitán Wilfried Strik-Strikfeldt, nemec z baltu a bývali cársky dôstojník, a ponúkol generálovi spoluprácu. Generál Vlasov súhlasil a svoj ďalší osud spojil s osudom nacistického Nemecka. Generál bol prepustený zo zajatia a mohol sa slobodne pohybovať bez dozoru. Začal spolupracovať s oddelením propagandy v Berlíne.  V priebehu roku 1943 podnikol spolu s Strik-Strikfeldom cestu po zajateckých táboroch s cieľom získať čo najviac budúcich spolupracovníkov do novo založeného Komitétu pre oslobodenie Ruska. Svojou ideológiou komitét nadväzoval na bielu emigráciu v zahraničí, s ktorou udržoval aktívne styky. Teda za svojho nepriateľa považoval ZSSR a hlavne boľševičky režim.

Generál naďalej aktívne spolupracoval s ministerstvom propagandy a spolupodieľal sa na tvorbe množstva propagandistických letákov, ktoré boli zhadzované nad pozíciami červenej armády.  Komitét zriadil svoj hlavný stan v nemeckom mestečku Dabbendorf.  Odkiaľ sa generál usiloval o vznik ruskej oslobodeneckej armády.

Avšak tieto snahy sa nestretli s pochopením zo strany nemeckého vedenia. Keď sa Hitler dozvedel o týchto snahách tak zúril a znovu prehlásil, že ruskú oslobodeneckú armádu možno propagandisticky využívať, ale nesmie nikdy naozaj vzniknúť. Avšak porážky v roku 1943 a 1944 prinútili Nemcov toto rozhodnutie prehodnotiť.

Dňa 14. novembra 1944 bol v Prahe ustanovený Komitét pre oslobodenie národov Ruska (KONR) a oficiálne aj Ruská oslobodenecká armáda ( ROA ). Tento akt doprevádzala vlažnosť jak z oficiálneho nemeckého vedenia, tak aj zo strany českej verejnosti, ktorá v komitétu a ROA videla kolaborantov. KONR vydal bez vedomia nemeckých úradov Manifest, v ktorom oslavoval národy Ruska v boji proti Stalinovi, ale ktorý tiež predpokladal uzavretie mieru s Nemeckom a vytvorenie slobodného Ruska bez boľševikov.

Prvé vojenské útvary sa začali vytvárať už krátko po tomto aktu. 19. novembra 1944 bola vytvorená 1. divízia ROA, ktorá sa skladala hlavne z rôznych ruských dobrovoľníckych útvarov, ktoré boli stiahnuté z frontu. Počiatkom roku 1945 vznikla 2. divízia ROA ktorá sa skladala prevažne z bývalých zajatcov zo zajateckých táborov. Samostatným útvarom ROA bola letecká jednotka. Zloženie všetkých jednotiek bolo z názorového hľadiska rôzne. Velká časť vojakov chcela bojovať proti Stalinovi, samozrejme na druhej strane nesúhlasila s nacistickým režimom v Nemecku. A niektori vojaci sa pridali k ROA kvôli krutým podmienkam v nemeckých zajateckých táboroch.

Taktická výmena strán

Prvé bojové vystúpenie ROA sa odohralo až 14. marca 1945 v priestore sútoku Odry a Nisy pri Erlenhofu, kde sa neúspešne pokúšali zlikvidovať sovietske predmostia. Nato bola divízia z bojov stiahnutá a premiestnená na juh. Jednotky postupne prenikli do Čiech. Generálovi Vlasovovi však už v tej dobe bolo jasné, že Nemecko sa dlho neudrží a preto začal tajne nadväzovat kontakty s českým odbojom aj zo západnými spravodajskými službami. Jeho prianie bolo aby sa ROA uchovala pre prípadnú 3. Sv vojnu proti boľševickému SSSR.

Od 30. apríla začali predstavitelia ROA nadväzovať už oficiálne kontakty s českým odbojom, ktorý zvažoval ich účasť na pripravovanom Pražskom povstaní, s ktorým sa nakoniec dohodli na ich pomoci. 6.mája v skorých ranných hodinách dorazili vojska ROA do Prahy. V Prahe obsadzovali vlasovci, ako sa im medzi obyvateľstvom Prahy začalo hovoriť, dôležité oporné body a uzly a kontrolovali veľkú časť Prahy a jej predmestia.

Okrem bojov s nemeckou armádou zároveň dochádzalo k ďalším vyjednávaniam ako s predstaviteľmi Českej národnej rady a českého odboja, tak s americkými vojenskými predstaviteľmi. Stále nebolo jasné či Prahu oslobodia americké jednotky, alebo červená armáda a ako sa zachovajú zapadni spojenci k vlasovcom. S vývojom udalosti začalo byť jasné že Prahu oslobodí červená armáda a od ROA sa začali dištancovať české orgány. ČNR 7. mája rozhodla odmietnuť ďalšiu pomoc od ROA. A tak vlasovci 8. mája v ranných hodinách Prahu opustili. Jedna zo skupín, ktorá nestačila utiecť pred červenou armádou, bola postrieľaná v Prahe-Jinonicích.

Po upustení Prahy smerovali jednotky ROA do západných Čiech do americkej okupačnej zóny. Generál Vlasov sa pokúšal v západných Čechách vyjednávať s američanmi.  11. júla napísal generál otvorený dopis vládam USA a Veľkej Británie, v ktorom vysvetľoval postoje ROA a obavy z ďalšieho osudu svojich vojakov.

Avšak americké vojenské orgány sa rozhodli odovzdať vojska ROA červenej armáde. Sám generál dostal od američanov ponuku utiecť do Švajčiarska, ktorú však odmietol. Popravy vojakov ROA prebiehali už krátko po ich odovzdani na území Československa. Na Olšanskych cintorínoch sa nachádza masový hrob 187 príslušníkov ROA, ktorí  zahynuli v Prahe a Příbrame. Po roku 1989 pribudol nad týmto masovým hrobom pamätník padlým vojakom ROA. Ďalší príslušníci ROA boli popravení v Sovietskom zväze, alebo boli odsúdení k ťažkým žalárom v gulagoch. Sám generál Vlasov bol po odovzdaní červenej armáde prevezený do Moskvy, kde bol súdený  a odsúdený spolu zo svojiny najbližšími spolupracovníkmi za vlastizradu a popravený obesením 2. augusta 1946.

Filatelia

Po dlhej historickej časti je ten spravný čas prejsť k filatelii, ale bolo nutné najprv objastniť historické udalosti týkajúce sa generála Vlasova a ROA. Vlasovovému hnutiu je prisudzovaných päť poštových známok s roľníckymi motívamy, nesúcich nápis ПОЧТА/POČTA.  Známky sú tlačené na šedavom krémovom papiere kvalitou pripomínajúcou noviny s riadkovým zúbkovaním 11,5 a bez priesvitky. Sú známe exempláre s lepom aj bez lepu. Známky boli tlačené veľmi jednoduchou ba až prostou technikou, pravdepodobne na archoch po 50 kusov. Vytlačených bolo údajne okolo 16 tisíc sérii týchto známok.  Séria sa skladá z piatych známok a to:

• 50 k. farba zelená – stavba roľníckeho domu
• 1 R. farba hnedokarmínova – oráč
• 2 R. farba modrá – dedinská scenéria
• 4 R. farba fialova – Kremeľ a katedrála v Pskove/ Pleskau
• 10 R. farba tmavohnedá – uličná scenéria

 

Sú známe aj známky s razítkamy s textom:

• O.K. / dátum / SLOBODA
• Standortkommandatur / dátum / Sloboda (švabachom)

Podarilo sa mi v mojej zbierke nájsť 2 známky s peknými razitkami  ST.O.K. ale s odlišnými dátumami :

• ST.O.K. / 21 SEP. 43 / SLOBODA
• ST.O.K. / 25 SEP. 43 / SLOBODA

Na internete som našiel aj niekoľko fotiek, skenov známok s razítkom STANDTORTS – KOMMANDATUR ale foto nebolo kvalitou vhodné na publikovanie. Podľa dostupnej literatúry sú razítkované známky vlasovovej armády falzifikáty vyrobené tesne po skončení 2. Sv vojny. Ako je známe ROA teda vlasovova armáda bola skutočne sformovaná až na konci roku 1944, takže logicky tieto známky nemohli byť v poštovom prevoze v septembri alebo novembri roku 1943. Pri mojom pátraní na internete som však narazil na stránku jedného amerického filatelistu z Los Angeles (USA) ktorý tvrdí, že tieto známky sú nesprávne prisudzované vlasovovému hnutiu. Údajne boli tieto známky vytlačené pre polo-autonomnú vládu na východe Ukrajiny.

Predpokladám, že autor vychádzal z razítok ktoré sú údajne falšované, na ktorých je nápis Sloboda. Nápis Sloboda by sa mal viazať k historickému územiu gubernie Slobodnej Ukrajiny nachádzajúcej sa na východosevere dnešnej Ukrajiny (Charkovská oblasť, časti Doneckej, Luhanskej oblasti) a Ruskej Federácie (časti Voronežskej, Kurskej, Belgorodskej oblast). Avšak nepodarilo sa mi zistiť, že by na severovýchode Ukrajiny existovala nejaká polo-autonómna vláda.

Ďalším vodítkom by mohla byť aj menová jednotka vytlačená na známkach. Značky K a R/P predstavujú bez pochybnosti kopejky a ruble. Ale na území Ríšskeho komisariátu Ukrajina platili ako mena karbovance. Ďalej pochybujem, že nejaká Ukrajinská polo-autonómna vláda by si na známku dala vytlačiť kremeľ v ruskom Pskove. Myslím, že túto teóriu môžeme s určitosťou vylúčiť. Avšak hneď za hranicami Ríšskeho komisariátu Ukrajina sa na už ruskom okupovanom území nachádzala takzvaná Lokotská autonómna oblasť.

Lokotská autonómna oblasť bola malá oblasť, ktorá mala slúžiť nemeckej vojenskej správe ako určitý pilotný projekt na otestovanie ruskej kolaborantskej samosprávy pre budúcnosť. Na čele oblasti stál starosta, ktorým bol známy kolaborant Konstantin Voskobojnik. Po jeho smrti ho vystriedal známejší Bronislav Kaminski ktorý v roku 1943 stál za vytvorením SS. Sturmbrigade R.O.N.A – Russkaya Osvoboditelnaya Narodnaya Armiya. Túto brigádu SS môžeme považovať za predchodcu ROA. Brigáda bola nasadzovaná v bojoch proti partizánom v Bielorusku ako aj počas Varšavského povstania. Sám Kaminski bol po potlačení Varšavského povstania popravený nemcami za vraždenie, ktoré sa vymykalo aj nemeckým štandardom. Brigáda bola takisto nasadená aj počas SNP. V novembri  1944 bola však brigáda rozpustená, väčšina mužov sa pridala do novoformujúcej sa vlasovovej armády.

Podľa údajov z katalógu Michel Handbuch-Katalog Deutche Feldpost 1937-1945  boli tieto známky vytlačené pre vlasovovu armádu už v júli 1943 ale len na účely propagandy a nikdy neboli používané v poštovom styku. V katalógu sa tiež píše že razítka na známkach sú všetky falošné. O týchto známkach sa medzi zberateľmi traduje, že boli nachádzané voľne ležiace na uliciach Berlína po jeho páde v apríly 1945.

Známky sú spomenuté aj v katalógu Ljapin Special 2009. Píše sa o nich že boli pravdepodobne vydané v rokoch 1943 alebo 1944, buď na účely propagandy, alebo pre budúce používanie na územiach s ruskou samosprávou. Na rozdiel od Michelu boli tieto známky podľa Ljapina nájdené u nás v povojnovom Československu.  Takisto sa v katalógu píše, že tieto známky pravdepodobne nikdy neboli používané v poštovom prevoze. Sám Ljapin čerpal hlavne z nemeckých katalógov a literatúry.  Ani jeden zo spomenutých katalógov však tieto známky neoceňuje.

Známky prisudzované vlasovovej armáde sa podľa môjho vlastného pozorovania pohybujú okolo 15-20 euro za jednu známku. Celá séria sa pohybuje teda okolo 80 až 100 euro. Videl som však aj rohové exempláre z archou, ktoré sa predali za viac ako 130 euro. Najvzácnejšia známka zo série je 4 Rub fialová známka, ktorá vo veľa sériách chýba. Pred niekoľkými rokmi bol v aukcii firmy Burda ponúkaný celý arch (10×5) 50 kop známky za okolo 5000 Kč. Položka nebola predaná v aukcii ani dopredaji.

Sú tieto známky správne prisudzované vlasovovemu hnutiu? Alebo boli tieto známky vytlačené pre Lokotskú autonómnu oblasť, pripadne Kaminského brigádu? Boli tieto známky niekedy v poštovom prevoze? Toto je len niekoľko otázok ktoré zostávajú otvorené. Je známe, že po vojne boli všetci občania sovietskeho zväzu, ktorí kolaborovali s nemcami označovaní ako vlasovci, aj keď s generálom Vlasovom a jeho hnutím nemali nič spoločné. Tieto známky teda zostávajú zahalené rúškom tajomstva, ale sú to bezpochyby veľmi pekné dobové doklady dokumentujúce najrôznejšie osudy ruských občanov v 2 sv. vojne.

Zdroje: Wikipedia, Michel Handbuch-Katalog Deutsche Feldpost 1937-1945 (Nemecko), Katalog Ljapin Special 1856-1991, (2009, Ruská Federacia), Informace sekce SSSR při TK SČSF (číslo 31, 1991), axis101.bizland.com/RussianStamps , stampboards.com, webový archív stránek stampsforum.ru/…/general-vlasov/

 

 Simon Horecký

 

Publikováno pro nezávislý CZ/SK blog - www.znamkovezeme.cz
  Přebírání obsahu jen s písemným souhlasem autora příspěvku !
--- Admin blogu ---